40. díl - Teória a prax

Dušan Buran na východ ... prosinec 2015

Po skúsenosti s Košicami – Európskym hlavným mestom kultúry 2013 sa aj niektoré iné slovenské mestá prebúdzajú do marketingovej reality súčasnosti a prezentácie vlastného kultúrneho imidžu. Napríklad Bratislava na to ide organizáciou konferencií. V titulkoch ich príspevkov sa to len hemží cudzími slovami či ich kalkami, ako „kultúrna diverzita“, „synergický efekt“ alebo rovno „creative industries“. Zvlášť v prípade Bratislavy sa však človek nemôže ubrániť dojmu, že svoju energiu akosi vyčerpáva organizáciou podobných konferencií a diskusných fór. Lebo samotná „kultúrna prax“, keď za ňu nepovažujeme súčet aktivít umeleckých inštitúcií a spolkov sústredených v hlavnom meste, je skôr tristná.

Našťastie, okrem mnohých regiónov, ktoré sladko driemu v 19. storočí a ich predstavu o kultúre formujú lokálne skanzeny a folklórne festivaly, existuje aj niekoľko slovenských miest, ktoré sa svoju umeleckú ponuku pokúšajú postaviť na progresívnejších zámeroch. A to aj bez drahých PR agentúr či fanfarónskych konferencií.

Už párkrát som tu referoval o aktivitách žilinskej Stanice, resp. miestneho združenia „Truc sphérique“, resp. o Kunsthalle v Novej synagóge. Dnes nepôjde priamo o túto komunitu, pričom na väčšine naozaj progresívnych krokov mesta má predsa len obrovské zásluhy. Žilina akoby prijala ňou hodenú rukavicu a začala o sebe rozmýšľať aj mimo tradičných rámcov vymedzených regionálnymi múzeami a kultúrnymi domami.

Za dvoma žilinskými projektmi stojí nenápadná Oblastná organizácia cestovného ruchu Malá Fatra. Oba sa bezprostredne týkajú mestského exteriéru. Tým starším je akési „tagovanie“ pamiatok Žiliny: kultivované antikorové tabuľky nasadené na rohoch ikonických budov stručným textom informujú o význame tej-ktorej stavby. Navyše, prostredníctvom QR kódov odkazujú záujemcov o hutnejší obsah na príslušné sekcie webovej stránky organizácie. Koncept aj dizajn sú pritom výsledkom „len“ niekoľkých tímových debát (Peter Moravčík, Peter Štanský, Jozef Moravčík). Projekt funguje už vyše dva roky a množstvo tabuliek postupne narastá aj bez produkcie zbytočného vizuálneho smogu.

To väčším mestským zásahom je „Číselník“: súbor šiestich kovových panelov, ktoré nahradili soc-realistický reliéf na travertínovej balustráde na jednom z hlavných námestí. Numerická platforma (koncept: Marcel Benčík, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Ondrej Jób) dovoľuje vytvoriť takmer akékoľvek číslo od 1 do 999 000. Jej čaro spočíva v tom, že namiesto módneho digitálneho výstrelku mesto vsadilo na strohý, avšak súčasný dizajn antikorových platní, ktoré sa raz za mesiac musia manuálne prevesiť do novej číselnej kombinácie. Táto je na malom priestore schopná komunikovať zakaždým inú informáciu, niekedy hádanku či prekvapenie, inokedy „tvrdé dáta“ a tým z námestia urobiť naozaj živý a diskutovaný verejný priestor.

Žilina určite ešte nepovedala posledné slovo.

Podělte se:

Oslava kresby: Dürer v Albertině

Dušan Buran zahraničí zima 2019

Informovanejšiemu publiku pri aktuálnej výstave Albrechta Dürera vo Viedni asi napadne otázka, či má v relatívne veľkom množstve Dürerových výstav za ostatné dve dekády (Mníchov & Viedeň 2011; Norimberg & Londýn 2012–2013; Frankfurt 2013; Berlín 2016; sama Albertina...

Maria Bartuszová installation view at Tate Modern 2022, Photo © Tate (Joe Humphrys) (4).jpg

Maria Bartuszová v Tate Modern

Dušan Buran výstava říjen 2022

Plagát aktuálnej výstavy Marie Bartuszovej, ktorý sa objavil v londýnskych uliciach, prezentuje jedno z jej emblematických diel (Bez názvu, 1985). Ide o akýsi biely oblak, zvnútra vydolovaný, kedysi narastajúci potenciál, ktorý sa ale nakoniec ukáže byť prázdny. Krehký zhluk...