45. díl - Sereď, Múzeum holokaustu

Dušan Buran na východ ... červen 2016

Druhá svetová vojna od základu zmenila dovtedajšie fungovanie spoločnosti aj v oblasti múzeí. Kým ešte v medzivojnovom období trend určovali prírodovedné inštitúty, rafinované umelecké zbierky a – predovšetkým – vlajkové lode v podobe národných múzeí, skúsenosť civilizácie s holokaustom túto hierarchiu zásadne spochybnila. Múzeum ako kultúrna inštitúcia prestalo byť platformou sebainscenácie národa (pojem, ktorý napokon taktiež dostal trhliny), a jeho funkcia sa pohla smerom k dokumentácii a prezentácii aj takých udalostí, na ktoré komunita, národ či ľudstvo až tak hrdé nie sú.

Väčšina európskych krajín tak dnes má fungujúce múzeá a pamätníky holokaustu, často na autentických miestach, ako je napr. Terezínska pevnosť v Čechách. Podobne špecializované múzeum na Slovensku vzniklo – prekvapivo – až v roku 2016. Prekvapivo preto, že vojnový slovenský štát patril k satelitom hitlerovského Nemecka a v roku 1941 prijatý tzv. Židovský kódex osekal ľudské práva príslušníkov židovskej komunity bezprecedentným spôsobom.

Ešte v tom istom roku sa začali budovať prvé pracovné a zberné tábory – v Seredi a Novákoch. A práve areál bývalého tábora v Seredi sa stal základom pre Múzeum holokaustu na Slovensku, ktoré funguje pod gesciou Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea.

Stála expozícia zatiaľ obsadila jeden z piatich pôvodných barakov, s jej rozširovaním o memoriál a dokumentačné stredisko sa ráta v najbližšom čase. Inštalácia zhromažďuje množstvo autentických dokumentov i sugestívnych kópií. Architektonický koncept sa „industriálnym“ výrazom aj použitými materiálmi orientuje na základe (svojho času: 1993) avantgardnej scénografie United States Holocaust Memorial Museum vo Washingtone D. C. Ďalšie časti sereďského múzea budú snáď koncipované aj progresívnejšie – najmä v otázke prezentácie autentických historických dokumentov v pomere k reprodukciám, ale tiež uplatnenia intervencií zodpovedajúcich kvalitnému umeniu a architektúre roku 2016.

Osobitnou otázkou potom bude didaktický koncept múzea a jeho dokumentačného centra. Aj v zrkadle aktuálnych volebných preferencií najmladšej generácie (nielen na Slovensku) na záver nedá než pripomenúť, že misia takýchto múzeí sa ešte zďaleka neskončila. Naopak, už vzhľadom na dožívanie posledných priamych účastníkov druhej svetovej vojny ich budeme potrebovať čoraz naliehavejšie.

VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ

Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.

Přihlásit se

Nemáte předplatné? A chcete číst dále?

Získejte
roční předplatné
za 1100 Kč

10 tištěných čísel

365 dní online verze

Členská karta ARTcard

Koupit předplatné