Anna Slama a Marek Delong
Tina Poliačková portfolio září 2019
Unfolding time to the threads of emotion / Marek Delong (*1986) ukončil magisterské štúdium v Ateliéri videa na Fakultě výtvarných umění VUT v Brne, zatiaľ čo Anna Slama (*1991) dokončila štúdium na Konstfack University of Arts, Crafts and Design v Štokholme. Marek Delong síce žije a pracuje v Prahe a Anna Slama v Štokholme, ale spoločne sa pohybujú na širokej medzinárodnej scéne. Účastnili sa napríklad výstav Wicked Anima Fun v Stephanie Kelly Gallery v Drážďanoch (2018), Souvenirs of Affair v pražskej Gallery A.M.180 (2018) alebo When the sick rule the world v galérii Gr_ und v Berlíne (2019). Tento rok sa prezentovali na samostatných výstavách ANDROMEDA v Catbox Contemporary v New Yorku a Will I become a better person, if I stop dreaming about the stars? v galérii FUTURA v Prahe.
„This is not so much a journey as it is flood or a slow tide, starting with tremors hardly felt, it has potential of causing a chasm“, rezonujú slová zastreného hlasu v úvode filmu Sugar Hunter’s feast, ktoré mohlo domáce publikum pred dvoma rokmi zhliadnuť v podzemí kina Metropol v rámci festivalu PAF v Olomouci. V podivne snovej atmosfére severskej krajiny vystupujú tajomné postavičky-marionetky, ktoré ožívajú v klasickej animácii, aby podali poetickú výpoveď pretekajúcu niekde medzi zaklínadlom, proroctvom a detskou rozprávkou. Výpravné video môže poodhaliť niečo málo z aspektov tvorby Anny Slamy a Marka Delonga, a to dôkladné scénografické riešenie, spoluprácu väčšinou so zahraničnými umelcami a umelkyňami (tu okrem iných napríklad text od Keiu Krikmann alebo soundtrack od Nurse Stockings) a záujem o zmyslovosť a emocionálne vypätie. Za spomenutie stojí tiež fakt, že práve na PAFe sa, v spolupráci s kurátorom Lumírom Nyklom, uskutočnila ich prvá spoločná výstava Sandbox Frontex Litany (2015). Tá sa niesla ešte v duchu filozofického záujmu o „plochú ontológiu“, teda uvažovanie o rovnocennosti všetkých objektov, a svoju inštaláciu poňali ako hru „Latourovských litánií“.
Avšak Slama a Delong rýchlo opustili slepú uličku snahy prekladať či už filozofické alebo socio-politické problémy do jazyka umenia a emancipáciu objektov, ktorú priniesla objektovo orientovaná ontológia využili k uplatneniu ich magického potenciálu. Vyleštené povrchy a minimalistické riešenie bielej kocky transformujú na psychedelickú scénu snového blúznenia, v ktorej napoly abstraktné a napoly figurálne sochy, objekty a obrazy pôsobia ako relikty neznámeho príbehu, alebo ho sami anticipujú. Intuícia namiesto konceptuálneho rozvažovania či snahy o hĺbkovú spoločenskú kritiku. Tento súčasný mikrotrend, nazývaný občas nová zmyslovosť, občas (emo-) romantický obrat, obracia svoj pohľad späť k prírode, citlivosti až detskej úprimnosti a bezprostrednosti gesta a vyjadruje túžbu napĺňať bežný priestor významom, ordinárne tajomstvom. Tento postoj však zahŕňa i vnútorné kontradikcie, napätie krásneho a škaredého, sily a slabosti, individualizmu a kolektivizmu, lásky k životu, ale zároveň i lásky k smrti. Prináša terapeutický aspekt ako je bildung, teda seba-realizáciu prostredníctvom harmónie mysle a srdca.
U Delonga a Slamy sa psychické patológie a predátorské požiadavky neskorého kapitalizmu premieňajú na hypnagogický fairyland, ako to môžeme vidieť napríklad na výstave Andromeda v galérii Catbox Contemporary v New Yorku (2019), kde sa škrabací strom pre mačky stáva bezpečne obývateľným „vzdušným zámkom“. Berlínska výstava When the sick rule the world v galérii Gr_und (2019), tematizuje zas neudržateľnosť situácie, v ktorej voľná ruka trhu vyraďuje zo spoločnosti tých, ktorí nie sú schopní napĺňať ultimátnu požiadavku produktivity. Opiera sa o uvažovanie spisovateľky Dodie Bellamy, ktorá si predstavuje situáciu, v ktorej dochádza k prechýleniu modelu normativity v prospech tých, ktorí sú považovaní za nezdravých: „When two sick bodies come together their desperate hearts open, it is lovely to watch them…” Delong a Slama tu predstavujú narodenie hybridnej hmyzovitej bytosti „Rybízka“, v ľudovej slovesnosti neskúseného a naivného mladíka.
Na výstave v pražskej galérii Futura si Delong so Slamou kladú otázku, ktorá zarezonovala v hlave snáď každému: Will I become better person, if I stop dreaming about stars?(2019) a narážajú na akademizmus a vyprázdnenosť vlastný umeleckej prevádzke. Prívetivosť poetickej scenérie utkanej z belavých farieb, ukrývajúcej sa za dekoratívnymi záclonkami, môže mať veľmi blízko k melanchólii ľudovej balady. Analytický či intelektuálne nabúchaný prístup k vytváraniu umeleckého diela ustupuje čírej senzuálnosti a magickosti. Lepkavá emocionálna dráma, umocňovaná opäť hudbou Nurse Stockings, otvára autoterapeutickú cestu z úzkosti súčasnej generácie, odcudzenia sa vlastnej práci a straty akejkoľvek pozitívnej vízie budúcnosti či nádeje. Dnešné podmienky artworldu vytvárajú tlak na fluktuáciu symbolického kapitálu a jeho zhodnocovanie či podriaďovanie sa byrokratickému aparátu inštitúcií. Delong a Slama sa snažia nahradiť existujúci slovník umeleckých foriem tvorivou dielňou s obrábaním nízkonákladových modelovacích hmôt ako je hlina, drevo, látka, gáza a pena.
Tento romantický postoj umeleckej dvojice Delonga a Slamy môže podaktorých dráždiť pocitom zastaranosti a konzervatívnosti, ale zároveň poskytuje únik od logiky kultúrneho priemyslu založeného na kompetitívnosti a vydáva sa napospas zraniteľnosti. Necháva sa zvádzať prvkami literárnosti a otvára sa svojbytným spôsobom pretrhaným vzťahom k umeleckému dielu, k histórii a pamäti (výstava Femme Fatale Brewery, 2017) alebo k samotnej umeleckej komunite oddanej romantickému postoju, pohybujúcej sa na poli solidárneho zdieľania. Táto umelecká dvojka odrástla v post-ironickom priestore instagramu a umeleckých blogov a ich priznaná infantilita a domnelý diletantizmus sa skôr ako naivnému či insitnému umeniu podobajú ilustráciám fan-fiction a nadšeneckým komnatám deviant artu. V tomto prípade sarozhodnutie staviť na detskú naivitu vyplatí, pretože tá umožňuje nepredpojatú orientáciu vo svete. Ten v podaní Delonga a Slamy musí byť romantizovaný, aby mohol byť znovuobjavený..
Po stopách vlastného tieňa
Tina Poliačková recenze zima 2019
„Čím víc brzdím, tím víc prachu zahaluje můj hněv. Zapomenutý a nedořešený věci žádaj o svý místo, nechat je vysušit na slunci a jejich prach rozsypat po všech těch místech, vrátit jim to zpátky. Mám spoustu nezničitelných zážitků,“ rezonujú slová (anti)hrdinu na...
Šimon Sýkora - Nazerať na svet so zatvorenými očami
Tina Poliačková portfolio březen 2021
„Hodný, ale zlý člověk“ je názov jedného z trackov z posledného releasu noise-punkovej kapely Kurvy Češi, ku ktorej Šimon Sýkora nedávno vytvoril potlač na merch a zároveň by mohol byť pomyselnou skratkou k jednej z polôh jeho umeleckej práce - performatívnej infiltrácii do...
Nik Timková / Relics of Someone Else’s Dreams
Tina Poliačková portfolio červen 2020
„It’s how you make me feel the night, silver blades, body type. Passion like you saw me in rhythm and in death, there’s no conversation if you‘re choosing up like that. There’s no inspiration when I call to call me back“ spieva v tracku I Tether emo-rapper Wicca Phase Springs Eternal...
VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ
Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.
Přihlásit seNemáte předplatné? A chcete číst dále?
