Díl 12: Synagoga Slovaca

Dušan Buran na východ ... březen 2013

Pri pretrvávajúcej kríze, stave verejných financií a nie celkom jasných prioritách ministerstva kultúry je až fascinujúce, koľkým mimovládnym iniciatívam sa na Slovensku darí aj v oblasti kultúry a umenia. Nechajme teraz bokom celý rad pokútnych nostalgických spolkov (v Bratislave a v Košiciach ani názvom – „okrášľujúci“ – nijako netaja svoje pevné malomeštiacke korene) a pozrime sa na niekoľko progresívnejších projektov. O niektorých z nich som tu už písal; našťastie ale aj v tejto kategórii je stále o čom – bez toho, aby sa človek opakoval. Pozoruhodné výsledky dosiahli v poslednom čase aj zbierky viacerých cirkví a náboženských komunít.

Relatívne malá katolícka farnosť v Liptovskom Mikuláši-Okoličnom si napríklad pred rokom v ambite kláštora priliehajúcom ku gotickému kostolu otvorila malé múzeum. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, k jeho fondu napokon patria aj dve sochy Majstra Pavla z Levoče a pár solídnych barokových relikviárov a kalichov. Miestny farár však celý projekt poňal nečakane ambiciózne a výsledok – profesionálnu inštaláciu, ktorá už stačila pozbierať niekoľko cien a architektonických nominácií – mu možno závidí nejedno regionálne múzeum či galéria.

Osobitnou kategóriou je potom iniciatíva Synagoga Slovaca, ktorá prostredníctvom internetového portálu mapuje a prezentuje kultúrne dedičstvo, predovšetkým synagogy a často zdevastované židovské cintoríny. Podrobný inventár stojacich synagog vyšiel už pred niekoľkými rokmi a je k dispozícii tiež na www.slovak-jewish-heritage.org. Zatiaľ poslednou iniciatívou je expozícia v synagoge na Heydukovej ulici – neoexpresívnej architektúre Artura Szalatnaya-Slatinského z roku 1923–26. Napriek tomu, že Slovenské národné múzeum už roky spravuje Židovské múzeum, expozícia judaík v novozaloženom Židovskom komunitnom múzeu v synagoge má všetky atribúty jeho (obávanej?) konkurencie. Jedinou nevýhodou nového múzea je snáď len sezónna ne/dostupnosť, keďže regulérne je otvorené iba od mája do októbra.

A ešte jednu okolnosť sa oplatí spomenúť: V čase jeho otvorenia v minulom roku iná iniciatíva na inom mieste, totiž mieste ďalšej, 1969 zbúranej neologickej synagogy, nechala dočasne postaviť jej zmenšenú atrapu. Medzi riadkami – a za nemalého záujmu verejnosti – prevládli pritom nostalgicko-bolestínske motívy, ktoré by snáď v budúcnosti s podporou komerčných partnerov mohli zmutovať do znovupostavenia komunistami zničenej budovy. (Žiaľbohu, neohistorizmus sa v Bratislave teší rovnakej obľube ako v Drážďanoch či Berlíne.) Práve pre tento kontrast v autenticite je expozícia nového Židovského komunitného múzea na Heydukovej ulici vítanou a poučnou lekciou.

Podělte se:

Oslava kresby: Dürer v Albertině

Dušan Buran zahraničí zima 2019

Informovanejšiemu publiku pri aktuálnej výstave Albrechta Dürera vo Viedni asi napadne otázka, či má v relatívne veľkom množstve Dürerových výstav za ostatné dve dekády (Mníchov & Viedeň 2011; Norimberg & Londýn 2012–2013; Frankfurt 2013; Berlín 2016; sama Albertina...

Maria Bartuszová installation view at Tate Modern 2022, Photo © Tate (Joe Humphrys) (4).jpg

Maria Bartuszová v Tate Modern

Dušan Buran výstava říjen 2022

Plagát aktuálnej výstavy Marie Bartuszovej, ktorý sa objavil v londýnskych uliciach, prezentuje jedno z jej emblematických diel (Bez názvu, 1985). Ide o akýsi biely oblak, zvnútra vydolovaný, kedysi narastajúci potenciál, ktorý sa ale nakoniec ukáže byť prázdny. Krehký zhluk...