Díl 37: Bernini v Bratislave

Dušan Buran na východ ... září 2015

Náhoda chcela, aby som po minulom stĺpčeku venovanom kritike médií v tomto subverzívnom žánri pokračoval aj tento mesiac. Uhorková sezóna totiž na Slovensku zarodila celkom výživnú kauzu, takže svet umenia nezaspal ani v lete. Jej hlavným hrdinom sa stal pápež Pavol V., resp. jeho busta z doby okolo roku 1620, ktorá sa v Bratislave na dvoch aukciách Sogy ako socha „z Berniniho okruhu“ nepredala ani za vyvolávaciu sumu (naposledy 24 000 euro), aby ju potom v poaukčnom predaji kúpil tajomný Francúz žijúci v Bratislave, predal do Sotheby’s v Londýne, od ktorej ju následne za 33 000 000 dolárov, teraz však už ako pravého Berniniho, kúpilo Getty Museum v Los Angeles. Toľko resumé prípadu.

Nie je tu priestor na hypotézy, napr. ako sa socha cez vojnu dostala do majetku slovenského maliara Ernesta Zmetáka, ani na argumenty, prečo ju nekúpila SNG alebo Galéria v Nových Zámkoch, ktorá spravuje časť Zmetákovej zbierky. (Pre úplnosť treba dodať, že ju nekúpila ani baroková zbierka Museum Liechtenstein vo Viedni, ktorému bola – už ako Bernini – tiež ponúknutá.) Minister kultúry SR vzápätí rozpustil vývoznú komisiu, pretože povolila expedíciu busty za hranice a odvolal z funkcie generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva.

A vlastne, je to sám pojem „kultúrne dedičstvo“, ktorého definícia sa v zrkadle celého prípadu ukázala ako kandidát na odvolanie. Respektíve, na niekoľkonásobnú revíziu (legislatívnu, ale tiež historickú, sociologickú či vôbec – intelektuálnu). Čo vlastne zakladá hodnotu artefaktu ako „kultúrne dedičstvo“? Jeho momentálna prítomnosť v hraniciach moderného štátu? Jeho vlastnícky vzťah k občanovi tohto štátu? Ktorému áno a ktorému už nie? Jeho prítomnosť vo verejnom diskurze? Jeho vplyv na mladšie artefakty?

Ale prípad nám pripomína aj iné aspekty. Napríklad, do akých absurdných výšok môže trhovú(?) cenu vyhnať apodiktická umeleckohistorická expertíza v kombinácii s menom slávneho umelca. Ale tiež naopak; akú úlohu v presvedčivosti atribúcie hrá suma, ktorú je nový vlastník za dielo ochotný zaplatiť.

A napokon avizovaný pohľad na to, akú úlohu v kauze hrajú noviny. Ukazuje sa totiž aj to, ako aj média dokážu podľahnúť lacnému populizmu, dokonca aj tie, ktoré za iných okolností kričia na poplach (napríklad v súvislosti s vyvlastňovaním pozemkov pod diaľnice) a prisahajú na ústavnú ochranu súkromného vlastníctva. V momente, keď však je súkromným vlastníkom cudzinec, keď sa hodnota jeho majetku náhle skloňuje v miliónových položkách, a keď k nemu prišiel takýmto rozprávkovým spôsobom, aj redaktori pravicových či serióznych novín a týždenníkov sa zmenia na kultúrnych patriotov a neváhajú roniť slzy na otázkou „Prišlo Slovensko o svoju Monu Lisu?“ (Denník N) či príbehom „Ako nám zmizol Bernini“ (Týždeň) alebo rovno snovať konšpirácie ťažkého kalibru: „Podvod storočia? Ako Slovensko prišlo o bustu za desiatky miliónov“ (titulka týždenníka Týždeň). O Berniniho buste asi budeme v Európe ešte počuť. Možno v súvislosti s jej osudmi počas 2. svetovej vojny. Uvidíme, ako ku kauze prispeje investigatíva slovenských médií.

VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ

Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.

Přihlásit se

Nemáte předplatné? A chcete číst dále?

Získejte
roční předplatné
za 1100 Kč

10 tištěných čísel

365 dní online verze

Členská karta ARTcard

Koupit předplatné