Díl 38:Úskalia verejného priestoru
Dušan Buran na východ ... říjen 2015
Jedným z magnetov Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 bola aj inštalácia Pamätník ľudovej architektúre od Tomáša Džadoňa. Pomerne jednoduchý princíp diela spočíval v kontraste medzi tradičnými vidieckymi stavbami (drevenicami), a ich novým urbánnym kontextom. Ako gigantický sokel im totiž poslúžil jeden z panelových vežiakov na košickom sídlisku.
Na slovenské pomery neobvykle rozmerná a zaiste aj organizačne a logisticky náročná inštalácia zaujala svojou veľkorysosťou nielen doma, ale aj v zahraničných mediách. Okrem autora hádam nikto neriešil jej ďalší osud, akosi automaticky sa rátalo s tým, že na streche paneláku ostane naveky. Veky sa však poponáhľali, skončila platnosť pôvodnej zmluvy a obyvatelia paneláku ju odmietli predĺžiť.
Reakcie na seba nenechali dlho čakať, striedavo boli obviňovaní majitelia bytov z provinčnej zadubenosti a umelci z bohorovnej arogancie. Argumentovalo sa kvalitou verejného (verejného?) priestoru, ne/zrozumiteľnosťou umeleckých gest a nedostatočnou komunikáciou zainteresovaných strán. Napokon to vyzerá tak, že Pamätník ľudovej architektúre sa čoskoro naozaj stane minulosťou.
Kauza však, hoci aj až v druhom pláne, odhalila niekoľko ďalších významných aspektov verejného umenia. Napríklad jeho závislosť nielen na tvorcoch a ich publiku, ale aj na sponzoroch, majiteľoch pozemkov či nehnuteľností, médiách a v neposlednom rade majiteľoch okrúhlych pečiatok na rôznych úrovniach verejnej správy. Tento krehký „ekosystém“ musel fungovať aj pri Christovom obalení berlínskeho Reichstagu (a podarilo sa), no či chceme alebo nie, tvorí integrálnu súčasť každého takéhoto počinu aj u nás.
Než však začneme moralizovať nad kultúrnym horizontom radového obyvateľa košickej bytovky, pripomeňme, že to (pravda, okrem Tomáša Džadoňa) bol on, kto nám radosť z tohto čerstvého artefaktu aspoň na dva roky dožičil. Akokoľvek je jeho budúci osud momentálne neistý, stopu už zanechal. Vysoká porcia hodnoty efemérnej architektúry a umenia totiž spočívala vždy aj v ich dočasnosti. Tak u Christa, ako aj u Džadoňa.
Oslava kresby: Dürer v Albertině
Dušan Buran zahraničí zima 2019
Informovanejšiemu publiku pri aktuálnej výstave Albrechta Dürera vo Viedni asi napadne otázka, či má v relatívne veľkom množstve Dürerových výstav za ostatné dve dekády (Mníchov & Viedeň 2011; Norimberg & Londýn 2012–2013; Frankfurt 2013; Berlín 2016; sama Albertina...
Maria Bartuszová v Tate Modern
Dušan Buran výstava říjen 2022
Plagát aktuálnej výstavy Marie Bartuszovej, ktorý sa objavil v londýnskych uliciach, prezentuje jedno z jej emblematických diel (Bez názvu, 1985). Ide o akýsi biely oblak, zvnútra vydolovaný, kedysi narastajúci potenciál, ktorý sa ale nakoniec ukáže byť prázdny. Krehký zhluk...
Siena v Londýně
Dušan Buran zahraničí duben 2025
Siena si, na rozdiel od Florencie, uchovala ráz tradičného a relatívne prehľadného historického mesta, turizmus dokáže dlhodobo držať na uzde, no zároveň je živou klenotnicou stredovekej architektúry a umenia. Naviac, v umeleckohistorickom „portfóliu“ tohto toskánskeho mesta...
VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ
Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.
Přihlásit seNemáte předplatné? A chcete číst dále?
