Díl 38:Úskalia verejného priestoru

Dušan Buran na východ ... říjen 2015

Jedným z magnetov Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 bola aj inštalácia Pamätník ľudovej architektúre od Tomáša Džadoňa. Pomerne jednoduchý princíp diela spočíval v kontraste medzi tradičnými vidieckymi stavbami (drevenicami), a ich novým urbánnym kontextom. Ako gigantický sokel im totiž poslúžil jeden z panelových vežiakov na košickom sídlisku.

Na slovenské pomery neobvykle rozmerná a zaiste aj organizačne a logisticky náročná inštalácia zaujala svojou veľkorysosťou nielen doma, ale aj v zahraničných mediách. Okrem autora hádam nikto neriešil jej ďalší osud, akosi automaticky sa rátalo s tým, že na streche paneláku ostane naveky. Veky sa však poponáhľali, skončila platnosť pôvodnej zmluvy a obyvatelia paneláku ju odmietli predĺžiť.

Reakcie na seba nenechali dlho čakať, striedavo boli obviňovaní majitelia bytov z provinčnej zadubenosti a umelci z bohorovnej arogancie. Argumentovalo sa kvalitou verejného (verejného?) priestoru, ne/zrozumiteľnosťou umeleckých gest a nedostatočnou komunikáciou zainteresovaných strán. Napokon to vyzerá tak, že Pamätník ľudovej architektúre sa čoskoro naozaj stane minulosťou.

Kauza však, hoci aj až v druhom pláne, odhalila niekoľko ďalších významných aspektov verejného umenia. Napríklad jeho závislosť nielen na tvorcoch a ich publiku, ale aj na sponzoroch, majiteľoch pozemkov či nehnuteľností, médiách a v neposlednom rade majiteľoch okrúhlych pečiatok na rôznych úrovniach verejnej správy. Tento krehký „ekosystém“ musel fungovať aj pri Christovom obalení berlínskeho Reichstagu (a podarilo sa), no či chceme alebo nie, tvorí integrálnu súčasť každého takéhoto počinu aj u nás.

Než však začneme moralizovať nad kultúrnym horizontom radového obyvateľa košickej bytovky, pripomeňme, že to (pravda, okrem Tomáša Džadoňa) bol on, kto nám radosť z tohto čerstvého artefaktu aspoň na dva roky dožičil. Akokoľvek je jeho budúci osud momentálne neistý, stopu už zanechal. Vysoká porcia hodnoty efemérnej architektúry a umenia totiž spočívala vždy aj v ich dočasnosti. Tak u Christa, ako aj u Džadoňa.

Podělte se:

Oslava kresby: Dürer v Albertině

Dušan Buran zahraničí zima 2019

Informovanejšiemu publiku pri aktuálnej výstave Albrechta Dürera vo Viedni asi napadne otázka, či má v relatívne veľkom množstve Dürerových výstav za ostatné dve dekády (Mníchov & Viedeň 2011; Norimberg & Londýn 2012–2013; Frankfurt 2013; Berlín 2016; sama Albertina...

Díl 5: Industriál – ohrozený druh?

Dušan Buran na východ ... červen 2012

Na začiatku mája sme – medzičasom viac-menej letargicky – vzali na vedomie správu o ohrození ďalšieho industriálneho areálu v Bratislave. Tentokrát ide o priestor „cvernovky“ – továrne na výrobu nití v jadre ešte z rokov 1904–1908, dnes v širšom centre mesta. V...

Díl 20: Ars sacra slovaca

Dušan Buran na východ ... prosinec 2013

O niekoľko dní sa moderátorky všetkých slovenských televízií, ktoré za iných okolností riešia nanajvýš tak závažné problémy kozmetického priemyslu, zmenia na rozcitlivené bytosti a s nefalšovanou slzou v oku nad sviečkou vo virtuálnom štúdiu privítajú Vianoce. Okrem...