Díl 4: Víno
Dušan Buran na východ ... květen 2012
Na prvý pohľad je zrejmé, že spojenie vína a umenia mohlo napadnúť akurát tak agentúre s úlohou spropagovať ospalý turistický región alebo v hustnúcej konkurencii presadiť značku nového vinára. A hoci autor rubriky môže upadnúť do podozrenia z bočných úmyslov, v prípade Malých Karpát toto riziko rád podstúpi.
Je totiž pomerne známe, že už bohatstvo stredovekej Bratislavy a priľahlého regiónu pochádzalo predovšetkým z obchodov s vínom. Či cirkevné alebo mestské elity, obe mali záujem vlastniť vinice nad mestom alebo aspoň kontrolovať benefícia spojené s vínom. Túto tradíciu sa podarilo udržať až do 20. storočia (k lahôdkam na Titaniku patrilo aj slávne prešporské víno Chateau Palugyay), a dokonca aj v časoch plánovania socialistickej ekonomiky (a najmä jej neoficiálnych alternatív) celkom nevyhasla. Po revolúcii vinohradníctvo a vinárstvo v Malých Karpatoch vstalo ako Fénix z popola a za ostatných 20 rokov zaznamenalo v rámci slovenského hospodárstva – azda s výnimkou mobilných telefónov – bezprecedentnú konjunktúru. S pohľadom na hypertrofované vily „neuf rich“ na miestach, kde ešte prednedávnom stáli rady vinohradov síce môže vzniknúť dojem, že aj tomuto rozmachu čoskoro odzvoní; no predsa – spomínaná konjunktúra sa odrazila nielen na kvalite vína, ale tiež na jej sprievodných vizuálnych efektoch.
Či už ide o architektúru, fľaškové vinety alebo sprievodné PR, v podstate sa celá táto produkcia dá zredukovať na konflikt medzi tradicionalistickým gýčom a radikálnou minimalistickou neo-modernou. A ako to už býva, ani jeden z týchto pólov nemožno nájsť v jeho krištáľovej čistote. Ako najlepší kandidát na to prvé sa ponúka expozícia Národného salóna vín na zámku v Pezinku. O muzeológii tu nemôže byť ani reči, nakoľko akýkoľvek rešpekt k tradícii sa v insitnej inštalácii NSV zmenil na teatrálnu frašku: sugestívne osvetlené sudy s vínom a figurálnou štafážou sú doplnené neo-barokovými dekoráciami a historizujúcimi nápismi. Človek sa až ťažko bráni pocitu, či nemá dočinenia s rafinovaným post-post-moderným kódom, ktorého čas ešte len príde. Kým však príde, sama stavba pezinského zámku by – okrem pointy expozície – potrebovala generálnu rekonštrukciu, aby tento amatérsky zápal nepodľahol deštrukcii skôr než sa dočká docenenia...
Kontrast k inštalácii v Pezinku ponúka neďaleký vinársky komplex Elesko Wine Park pri Modre. Ide o stavbu „na zelenej lúke“, ktorá integruje produkciu vína, vinotéku s náročnou gastronómiou až po veľkorysý priestor súkromnej galérie (ZOYA museum). Kým Národný salón vín sa dal kritizovať kvôli svojmu gýčovému konzervativizmu, pri komplexe Elesko, naopak, akoby akákoľvek referencia k tradícii chýbala. Geometrický funkcionalizmus s relatívne ľahko čitateľnými funkciami jednotlivých blokov a efektne iluminované interiéry na prvý pohľad pôsobia profesionálne, hoci aj z pozície kritiky architektúry o žiadnu avantgardu nejde – trocha Daniel Libeskind, trocha Richard Meier, avšak iba v náznakoch, len žiadne intelektuálne provokácie...
Dynamickejší rozvoj sa, pochopiteľne, dá sledovať v oblasti grafického dizajnu. Ako predbežný víťaz vinársko-výtvarnej hitparády sa v tejto kategórii etablovalo dizajnérske štúdio Pergamen so sídlom v Budmericiach. Ich výrazovo asketický vizuál značky Karpatská perla sa už pýši nejedným ocenením. Staršie čierno-biele etikety v poslednom čase (pri cuvée 4 živly) alternujú aj nepravidelné pestrejšie formy, no v rámci strohosti korporátneho dizajnu ostávajú skôr výnimkou. Menej geometrie, zato viac hravosti s géniom loci prezentuje vinárstvo Terra Parna – tak svojimi čiernymi vinetami (tiež štúdio Pergamen), ako aj subtílnym urbanistickým zásahom do vidieckej krajiny v Suchej nad Parnou. Aj keď, ktovie ako dlho si spomenuté vinárstva svoje pozície udržia. Lebo čoraz lepší dizajn spoločnosti Vinidi v Bábe (Nitrianska oblasť), nehovoriac o neo-art-déco experimentoch Tokaj Macik Winery (Tokajská oblasť) naznačujú, že ani vo vzdialenejších regiónoch konkurencia nezaspala...
Oslava kresby: Dürer v Albertině
Dušan Buran zahraničí zima 2019
Informovanejšiemu publiku pri aktuálnej výstave Albrechta Dürera vo Viedni asi napadne otázka, či má v relatívne veľkom množstve Dürerových výstav za ostatné dve dekády (Mníchov & Viedeň 2011; Norimberg & Londýn 2012–2013; Frankfurt 2013; Berlín 2016; sama Albertina...
Maria Bartuszová v Tate Modern
Dušan Buran výstava říjen 2022
Plagát aktuálnej výstavy Marie Bartuszovej, ktorý sa objavil v londýnskych uliciach, prezentuje jedno z jej emblematických diel (Bez názvu, 1985). Ide o akýsi biely oblak, zvnútra vydolovaný, kedysi narastajúci potenciál, ktorý sa ale nakoniec ukáže byť prázdny. Krehký zhluk...
TEST SPHÉRY POD ŠÍRYM NEBOM
Dušan Buran poznámky k (dějinám) umění září 2022
Máloktorý umelecký projekt bol tak intenzívne site specific ako Sphéra Juraja Gábora.
VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ
Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.
Přihlásit seNemáte předplatné? A chcete číst dále?
