Všetko bude na jeseň. Rok ešte upresníme

Jana Močková Slovensko září 2020

Keď sa na jar s prvou vlnou vírusu zo dňa na deň zrušili všetky výstavy, premiéry, koncerty či festivaly, prvé z riešení bolo pomerne automatické: presuňme ich na jeseň. Niektorí preto svoje akcie vraj rovno radšej zrušili. Obávali sa, že na jeseň to bude „kultúrny pretlak“ a všetkého bude až príliš.

Ako sa už niekoľkokrát v posledných mesiacoch ukázalo, opäť sme sa mýlili. Aspoň nejaké istoty platia.

S druhou vlnou vírusu prišla aj druhá vlna hejtov na umelcov. A podobne ako počet aktívnych prípadov, aj internetoví diskutéri prekročili svoju bilanciu z jari. Tento raz nebol dôvod to, že by sa ktosi z tých, ktorí sú od marca bez práce ozval, dôvodom bol balík 11 miliónov eur, ktoré získalo ministerstvo kultúry pre nezriaďovanú scénu.

Že sa to vôbec ministerke Milanovej podarilo, by za daných okolností asi mala byť úplná samozrejmosť, ale všetci dobre vieme, že nie je. Je to úspech. A zároveň nádej, že financií sa s najväčšou pravdepodobnosťou dočkajú aj zriaďované inštitúcie, galérie, múzeá či divadlá, ktoré prišli o príjmy zo vstupného.

Háčik to má iba jeden, či vlastne dva, ale začnime tým prvým. Upozornil naň aj Jozef Kovalčik, šéf Fondu na podporu umenia, cez ktorý pretečie najväčšia časť z 11-miliónového balíka. Korona nám podľa neho ukázala, čo všetko o kultúrnom sektore nevieme – a ako je nepripravený na takúto alebo podobné situácie aj z hľadiska možnej pomoci. Ukázalo sa totiž, že ľudí, ktorí reálne pôsobia v oblasti kultúry, nedokážeme nájsť nijakým iným spôsobom, než tak, že sa sami prihlásia.

Ilustračným príkladom by mohol byť príbeh Hula van Doski, šéfa firmy, ktorá dodáva hudobné nástroje a aparatúru na koncerty a festivaly. Keď sa chcel v marci prihlásiť o príspevok z plošnej štátnej podpory, ukázalo sa, že pre činnosť, z ktorej viac ako dvadsať rokov odvádza dane a platí odvody, nemáme kód, na základe ktorého by ho štátna správa rozoznala. „Vaša činnosť neexistuje,“ hovorili mu na úrade práce. Nebol sám. S podobnou vetou sa stretli mnohí.

Jeho príbeh, rovnako ako aj príbehy ďalších profesií, ktoré sa asi len ťažko prihlásia o tvorivé štipendium cez Fond na podporu umenia, poukazuje na háčik číslo dva.

Aj keby hneď zajtra dostali peniaze všetci interpreti a sólo umelci, a pozajtra všetky štátne inštitúcie, ešte stále je tu priveľa ľudí, ktorí nepatria ani do jednej, ani do druhej skupiny, no bez nich by ani jedna z nich nefungovala tak, ako má. Áno, mohli sa síce uchádzať o štátnu podporu a mnohí ju aj dostali, ale na to, aby udržali svoje firmy a profesie, to bolo, citujúc viacerých z nich, „smiešne málo“.

K tomuto súčtu je, žiaľ, nutné pripočítať ešte jedno číslo: dnes už totiž vieme, že „to“ nepotrvá do jesene. Minimálne nie do tej, ktorá práve prichádza. Otázka už teda neznie tak, či kultúra prežije koronu, ale ako sa s ňou má zžiť.

S plným vedomím toho, že hľadať čokoľvek pozitívne v tejto ­situácii môže byť vnímané buď ako číra naivita alebo ako arogancia a nedostatok empatie, to aspoň skúsme. Po prvé: Je to totálne zlyhanie, že ľudí pracujúcich v kultúre a kreatívnom priemysle nevieme jednoducho identifikovať cez daňový úrad, ale aspoň už vieme, kde je problém a čo treba urobiť, nech to znie akokoľvek ironicky.

Po druhé: S tým, že časť ľudí si myslí, že kultúru nepotrebuje a za umelcov považuje výlučne celebrity s drahými kabelkami, čo zrejme spolu tak trochu súvisí, sa dá žiť, oveľa horšie by to však bolo, keby sa začali osočovať aj jednotliví kultúrni aktéri. To sa nestalo, naopak, do kampane #nechajtenaspracovat sa zapojili dokonca aj populárni, mainstreamoví hudobníci, ktorí sa verejne zastali svojich zvukárov, osvetľovačov, technikov a ľudí, ktorých nikdy nevidno. Prejaviť empatiu a ukázať spolupatričnosť ešte vždy nie je samozrejmosť. Kultúrna scéna to robí, robí to opakovane a aj vtedy, keď nejde o ňu samotnú.

A po tretie: Počas posledných týždňov vzniklo viacero profesných organizácií, ktoré by asi inak nevznikli. Prinútili ich k tomu, žiaľ, zúfalé okolnosti, no ukazuje sa, že by mohli fungovať aj po korone, respektíve s koronou, ako aktívna a efektívna pomoc pri formovaní systémových zmien.

Jana Močková je výtvarnou ­redaktorkou Denníku N.

VYČERPALI JSTE SVŮJ MĚSÍČNÍ
LIMIT VOLNÝCH ČLÁNKŮ

Máte předplatné? Pak se stačí přihlásit.

Přihlásit se

Nemáte předplatné? A chcete číst dále?

Získat předplatné

Získejte
roční předplatné
za 885 Kč

10 tištěných čísel

365 dní online verze

Členská karta ARTcard

Získat předplatné